resolution
Regional Court in Trenčín in a senate composed of the chairman of the senate JUDr. Jozef Janík and judges JUDr. Petra Tóth and JUDr. Ondrej Samaš in a criminal case against the accused KL for the crime of threat of the human immunodeficiency virus according to § 165 par. 1, par. 2 letter a / Tr. Act. with reference to § 138 letter j / Tr. Act. discussed at a public meeting on 11 December 2014 the appeals of the accused KL and the prosecutor of the Prievidza District Prosecutor’s Office against the judgment of the Prievidza District Court of 29 October 2014, file no. 3T / 129/2014 and as follows
r o z h o d o l :
According to § 319 of the Penal Code. Lt.. the appeals of the defendant KL and the prosecutor are rejected as unfounded.
od vodnenie:
Judgment of the District Court of Prievidza of 29 October 2014, file no. no. 3T / 129/2014 , the accused KL was found guilty of the crime of human immunodeficiency virus according to § 165 par. 1, par. 2 letter a / Tr. Act. with reference to § 138 letter j / Tr. Act. on the factual basis that
Despite the fact that she was diagnosed with the HIV virus on April 26, 2006 and the knowledge that she is a carrier of the HIV viral disease, she was treated only until March 28, 2013, when she arbitrarily stopped treatment and no further antiretroviral treatment, despite the doctor’s instructions about the need to behave. to sexual partners, in the period from an unspecified day at the beginning of January 2014 to 2.4.2014, when she was detained by the police, on her website F and F and through her acquaintances offered sexual services for a fee and published her telephone number, after telephone conventions on at various places in Prievidza she repeatedly had sexual intercourse and oral intercourse for monetary compensation with the injured Ľ. M., b. XX.X.XXXX, MB, b. XX.X.XXXX, MV, b. XX.X.XXXX, at least five times, on that she is a carrier of HIV and does not undergo treatment for the injured, she did not inform and in the months of July – August 2013 and January 2014 she performed sexual intercourse and oral intercourse with the injured DP at least eleven times, born XX.X.XXXX, and that she is a carrier of HIV did not inform him.
For this crime, the accused KL was convicted according to § 165 paragraph 2 of the Penal Code. Act. using § 42 paragraph 1 of the Penal Code. Act. , § 41 paragraph 2 Tr. Act. , § 36 letter j), l) Tr. Act, § 37 letter h) Tr. Act. , § 38 paragraph 3 of the Penal Code. Act. to a total sentence of seven years’ imprisonment unconditionally.
According to § 48 paragraph 2 letter a / Tr. Act. the district court placed the defendant in prison for serving the sentence of imprisonment with a minimum degree of guarding.
According to § 42 paragraph 2 of the Penal Code. Act. the court of first instance also annulled the statement on the penalty of the criminal order of the District Court Prievidza sp. no. 2T / 44/2014 of 4 April 2014, valid on 23 April 2014 , as well as all other decisions related to this statement, if they have lost their basis due to the change caused by the cancellation.
The cited judgment did not enter into force because, within the statutory fifteen-day period, it was challenged by an appeal against the defendant KL for incorrectness of the statement on the custodial sentence and the manner of its execution and the prosecutor to the detriment of the defendant.
In the written grounds of appeal through the defense counsel, KL, the defendant, objected to the accuracy of the judgment under appeal in the custodial sentence, which, in its view, was imposed on it disproportionately strict, given that the , admitted her guilt and regretted her actions and subsequently made a statement at the main hearing pursuant to § 257 para. 1 letter b / Tr. Lt.. , for which reason in her case the penalty rate in the range from 7 to 12 years is disproportionately strict and the district court had, with the application of § 39 para. 1 Tr. Act.exceptionally reduce the sentence imposed. She pointed out other circumstances that would be in accordance with such a procedure, when she had sexual intercourse with only two close persons and always with protection, as instructed by her attending physician, MUDr. H., performed oral sex with persons listed in the judgment with the knowledge that saliva is not transmitted to HIV and due to its intellectual maturity, its conduct could be assessed in terms of fault on the border between indirect intent under § 15 para. 1 letter b / Tr. Act. and deliberate negligence according to § 16 letter a / Tr. Act. and finally, in relation to the possible consequences of its actions, all four victims who were tested for the presence of the HIV virus had a negative result. She therefore proposed the contested judgment in a statement on the sentence of imprisonment under § 321 para. 1 Tr. Lt.. annul and by a judgment pursuant to Section 322 of the Penal Code. Lt.. impose a lower, fair punishment on her.
In the written justification of the appeal filed against the defendant KL, the prosecutor objected to the correctness of the contested judgment in the statement on the imprisonment imposed, pointing out that the district court granted the defendant a mitigating circumstance pursuant to § 36 let . j / Tr. Act., ie that she led a proper life before committing a crime, even though the legal conditions for such a procedure were not met, mainly because the defendant refused to undergo treatment for HIV, which was diagnosed in 2006 and thus behaved irresponsibly until the moment detention by the police, until 2 April 2014 and, moreover, refused to take care of her minor son when she left the common household on 22 May 2013 and left the care of the minor to her parents, while the Prievidza District Court ruled in his joint personal care. proceedings sp. no. 8P / 50/2013 of 21 November 2013. On the basis of these facts, she proposed that the judgment under appeal be set aside in the sentence and the defendant should impose a cumulative§ 165 par. 2 Tr. Act. using §§ 42 par. 1, 41 par. 2, 36 letter l /, 37 letter h / a 38 par. 2 Tr. Act. at the lower limit of the sentence with the inclusion of the defendant for the execution of a sentence in an institution for the execution of a custodial sentence with a minimum degree of guarding, while at the same time annulment of the sentence on the criminal order in question.
At a public session of the Court of Appeal, the prosecutor of the Regional Prosecutor’s Office in Trenčín proposed that the defendant KL’s appeal be rejected as unfounded pursuant to Section 319 of the Penal Code. Lt.. , since in the given case the conditions for the application of the provision of § 39 par. 1 Tr. Act. even with reference to the possible fatal consequences of injured men as a result of the defendant’s irresponsible conduct, and as regards the appeal of the district prosecutor, she fully agreed with that and, on the basis of the correct grounds set out in the written grounds of appeal, appealed against the judgment under appeal; annul in the statement on the penalty of imprisonment and the manner of its execution and according to § 322 par. 3 Tr. Lt.. the defendant to impose a sentence without applying the provision§ 36 letter l / Tr. Act. taking into account § 38 par. 2 Tr. Act. at the lower limit of the sentence with the inclusion of the accused for the execution of a sentence in an institution for the execution of a sentence with a minimum degree of guarding in accordance with § 48 par. 2 letter a / Tr. Act. .
The Regional Court in Trenčín as a court of appeal, failing to find the reasons for the rejection of the appeals of the defendant and the prosecutor according to § 316 par. 1 Tr. Lt.. nor the reasons for the annulment of the contested judgment under § 316 para. 3 Tr. Lt.. , at a public meeting on 11 December 2014, on the basis of the appeals lodged, which were submitted to him together with the file on 25 November 2014, examined pursuant to § 317 para. 1 Tr. Lt.. the legality and merits of the contested statements of the custodial sentence and the manner in which it is to be enforced, as well as the correctness of the procedure which preceded them. Following that procedure, he found that the appeals of the defendant KL and the prosecutor were unfounded. It did not find any errors which were not alleged in the appeals and which would justify the§ 371 par. 1 Tr. Lt..
The District Court at the main hearing on October 29, 2014, after a previous decision, which, pursuant to § 257 para. accepted the statement of the accused K. L. that he was guilty of the commission of the act stated in the indictment and after the statement that the evidence will be taken only in connection with the statements of punishment within the meaning of § 257 para. 8 Tr. Lt.. , performed all necessary and available evidence related to the statements on sentences and on their basis the accused KL correctly and in accordance with the law imposed according to § 165 paragraph 2 of the Penal Code. Act. using § 42 paragraph 1 of the Penal Code. Act. , § 41 paragraph 2 Tr. Act. , § 36 letter j), l) Tr. Act, § 37 letter h) Tr. Act. , § 38 paragraph 3 of the Penal Code. Act.a total sentence of imprisonment of seven years unconditionally and according to § 48 paragraph 2 letter a / Tr. Act. the accused for the execution of the imposed sentence of imprisonment was placed in an institution for the execution of a sentence with a minimum degree of guarding, provided that at the same time, pursuant to Section 42, Paragraph 2 of the Penal Code. Act. annulled the statement on the penalty of the criminal order of the District Court Prievidza 2T / 44/2014 of 4 April 2014, valid on 23 April 2014 , as well as all other decisions following this statement, if due to the change caused by the cancellation, they lost their basis .
In the reasoning of the judgment in accordance with the provisions of § 168 para. explain the legal considerations he followed when assessing the facts under the relevant provisions of the law on the issue of imprisonment. With regard to legal considerations related to the statement on the unconditional sentence of imprisonment, he took into account the principles of imposing sentences ( § 34 of the Criminal Code ) and in the reasoning of the judgment specifically dealt with the criteria determining the type of sentence and its imposition and consistently took into account crime and its consequence, fault, motive, mitigating circumstance (correctly with reference to § 36 letter l / Cr.took into account not only the confession of the accused to the committed criminal offense and the fact that she sincerely regretted the criminal offense, but also another mitigating circumstance within the meaning of § 36 letter j / Tr. Act., ie that she led a proper life before committing a crime, as she did not commit offenses, other delinquencies or other criminal offenses, in principle she respected the law and other basic norms of civil society, fulfilled her obligations to the state, did not abuse her rights towards fellow citizens or violate civil cohabitation in the place of residence and if the prosecutor, in the grounds of her appeal, pointed out her irresponsible conduct in connection with refusing treatment for HIV, this circumstance is in a broader context subsumable under the criminal offense in question; while correctly finding an aggravating circumstance in the sense of § 37 letter h / Tr. Act. ) also on the person of the perpetrator, his circumstances and the possibility of his remedy, as required by the provisions of § 34 par. 4 of the Criminal Code.and paid special attention to the defendant’s proposed application of the provisions of § 39 para. 1 Tr. Act. on an extraordinary reduction of the sentence below its lower limit, however, even the Court of Appeal did not find the existence of legal conditions for the application of the provision of § 39 par. 1 of the Criminal Code. on the extraordinary reduction of the sentence, as requested by the defendant in its appeal, but also no legal reasons for changing the scope of the sentence imposed on the defendant KL, and therefore did not accept its objections in this regard either.
In addition to the reasons stated in the grounds of the judgment under appeal by the court of first instance, in the opinion of the regional court the defendant KL was correctly (even after an objective assessment of its circumstances and circumstances) sentenced to seven years’ imprisonment with regard to a criminal order Of the District Court Prievidza sp. no. 2T / 44/2014 of 4 April 2014, which entered into force on 23 April 2014 (the defendant therefore committed the present crime before the conviction was handed down by the court of first instance, or in the given case the convicted criminal order was delivered for another its criminal offense) as a collective punishment according to § 42 par. 1 Tr. Act.at the same time annulment of the sentence on the cited criminal order, as well as all other decisions following this statement, if they lost their basis due to the change caused by the annulment, the district court reasoned this statement and therefore the court of appeal – he identifies with it – he only refers to it in other details.
Since the regional court did not find a mistake on the part of the district court even in the statement on the inclusion of the accused KL in accordance with the provisions of § 48 para. 2 letter a / Tr. Act. (the defendant was not serving a custodial sentence in the last ten years before the offense, which would be imposed on her as an intentional criminal offense) to serve a sentence of imprisonment with a minimum of guarding unfounded according to § 319 of the Criminal Code. rejected.
The lesson:
A complaint against this resolution is not admissible.
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanej K. L. pre zločin ohrozenia vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2014 odvolania obžalovanej K. L. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.októbra 2014, sp.zn. 3T/129/2014 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovanej K. L. a prokurátorky z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.októbra 2014, sp. zn. 3T/129/2014, bola obžalovaná K. L. uznaná za vinnú zo zločinu ohrozenia vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
napriek tomu, že 26.4.2006 jej bol diagnostikovaný vírus HIV a vedomosti, že je nositeľkou vírusového ochorenia HIV, liečbe sa podrobovala len do 28.03.2013, kedy svojvoľne liečbu prerušila a žiadnej antiretrovirálnej liečbe sa ďalej nepodrobovala, napriek poučeniu lekára o nutnosti správania sa k sexuálnym partnerom, v období od presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca január 2014 do 2.4.2014, kedy bola zadržaná políciou, na svojej internetovej stránke F a F a prostredníctvom svojich známych ponúkala sexuálne služby za odplatu a zverejňovala svoje telefónne číslo, po telefonických dohovoroch na rôznych miestach v Prievidzi opakovane vykonala pohlavný styk a orálny styk za peňažnú náhradu s poškodenými Ľ. M., nar. XX.X.XXXX, M. B., nar. XX.X.XXXX, M. V., nar. XX.X.XXXX, najmenej päťkrát, o tom, že je nositeľkou HIV a liečbe sa nepodrobuje poškodených neinformovala a v mesiacoch júl – august 2013 a január 2014 vykonala najmenej jedenásťkrát pohlavný styk a orálny styk s poškodeným R. P., nar. XX.X.XXXX, a o tom, že je nositeľkou HIV ho neinformovala.
Za tento zločin bola obžalovaná K. L. odsúdená podľa § 165 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 42 odsek 1 Tr. zák., § 41 odsek 2 Tr. zák., § 36 písmeno j), l) Tr. zák., § 37 písmeno h) Tr. zák., § 38 odsek 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Tr. zák. okresný súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Tr. zák. súd prvého stupňa zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/44/2014 zo dňa 4.4.2014, právoplatný dňa 23.4.2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadli odvolaním obžalovaná K. L. pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a prokurátorka v neprospech obžalovanej.
Obžalovaná K. L. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietala správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody, ktorý jej bol podľa jej názoru uložený v neprimerane prísnej výmere vzhľadom na to, že už od štádia prípravného konania spáchanie skutku kladeného jej za vinu v plnom rozsahu priznávala, uznala svoju vinu a svoje konanie oľutovala a následne na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., z ktorého dôvodu je v jej prípade trestná sadzba v rozpätí od 7 do 12 rokov neprimerane prísna a okresný súd mal s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížiť uložený trest. Poukázala na ďalšie okolnosti, ktoré by boli v súlade s takýmto postupom, keď pohlavný styk vykonávala len s dvomi blízkymi osobami a vždy s ochranou tak, ako bola poučená svojou ošetrujúcou lekárkou MUDr. H., orálny sex vykonala s osobami uvedenými v rozsudku s vedomím, že slinami sa nákaza HIV neprenáša a vzhľadom k jej intelektuálnej vyspelosti bolo možné jej konanie posúdiť z hľadiska zavinenia na hranici medzi nepriamym úmyslom podľa § 15 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a vedomou nedbanlivosťou podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. a napokon vo vzťahu k prípadným následkom jej konania bol u všetkých štyroch poškodených, ktorí sa podrobili vyšetreniu na prítomnosť vírusu HIV, výsledok negatívny. Navrhla preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušiť a rozsudkom v zmysle § 322 Tr. por. jej uložiť nižší, spravodlivý trest.
Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovanej K. L. namietala správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody s poukazom na to, že okresný súd priznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky predovšetkým z toho dôvodu, že obžalovaná sa odmietala podrobiť liečbe vírusového ochorenia HIV, ktorý jej bol diagnostikovaný už v roku 2006 a takto nezodpovedne sa správala až do momentu zadržania políciou, do 2.apríla 2014 a naviac odmietla starostlivosť o svojho maloletého syna, keď 22.mája 2013 opustila spoločnú domácnosť a starostlivosť o maloletého ponechala na svojich rodičov, pričom vo veci jeho zverenia do ich spoločnej osobnej starostlivosti rozhodol aj Okresný súd Prievidza v konaní sp. zn. 8P/50/2013 dňa 21.novembra 2013. Na podklade týchto skutočností navrhla napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a obžalovanej uložiť súhrnný trest odňatia slobody podľa § 165 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. h/ a 38 ods. 2 Tr. zák. na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením obžalovanej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste predmetného trestného rozkazu.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie obžalovanej K. L. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por., keďže v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a to i s poukazom na možné fatálne následky, ktoré mohli u poškodených mužov v dôsledku nezodpovedného konania obžalovanej nastať a pokiaľ sa týka odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry, s týmto sa v celom rozsahu stotožnila a na podklade správnych dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania, navrhla napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej uložiť trest bez použitia ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením obžalovanej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák..
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovanej a prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 11.decembra 2014 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené 25.novembra 2014, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovanej K. L. a prokurátorky nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní 29.októbra 2014 po predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým v zmysle § 257 ods.7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovanej K. L., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a po vyhlásení, že sa dokazovanie vykoná len v súvislosti s výrokmi o treste v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por., vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o trestoch a na ich podklade obžalovanej K. L. správne a v súlade so zákonom uložil podľa § 165 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 42 odsek 1 Tr. zák., § 41 odsek 2 Tr. zák., § 36 písmeno j), l) Tr. zák., § 37 písmeno h) Tr. zák., § 38 odsek 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov nepodmienečne a podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Tr. zák. obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že zároveň podľa § 42 odsek 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza 2T/44/2014 zo dňa 4.4.2014, právoplatný dňa 23.4.2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o nepodmienečnom treste odňatia slobody, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť (správne s poukazom na § 36 písm. l/ Tr. zák. prihliadol nielen na priznanie obžalovanej k spáchanému trestnému činu i tú skutočnosť, že trestný čin úprimne oľutovala, ale aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, keďže sa nedopustila spáchania priestupkov, iných deliktov ani iných trestných činov, v zásade dodržiavala právny poriadok i ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, svoje povinnosti voči štátu si plnila, nezneužívala svoje práva voči spoluobčanom ani nenarušovala občianske spolužitie v mieste bydliska a pokiaľ prokurátorka v dôvodoch svojho odvolania poukázala na jej nezodpovedné správanie v súvislosti s odmietaním liečby vírusového ochorenia HIV, táto okolnosť je v širších súvislostiach subsumovateľná pod prejednávanú trestnú činnosť; pričom správne zistil aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák.) i na osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák. a osobitnú pozornosť venoval aj obžalovanou navrhovanej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod jeho dolnú hranicu, pričom však ani odvolací súd nezistil existenciu zákonných podmienok pre použitie ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, ako sa toho domáhala obžalovaná vo svojom odvolaní, ale ani žiadne zákonné dôvody na zmenu výmery uloženého trestu obžalovanej K. L. a preto neakceptoval ani v tomto smere jej odvolacie námietky.
Okrem dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa aj podľa názoru krajského súdu bol obžalovanej K. L. správne (aj po objektívnom vyhodnotení jej pomerov a okolností prípadu) uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere sedem rokov a to vzhľadom na trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/44/2014 zo dňa 4.apríla 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.apríla 2014 (obžalovaná teda spáchala teraz prejednávaný zločin skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. v danom prípade obžalovanej doručený odsudzujúci trestný rozkaz, za iný jej trestný čin) ako trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o treste citovaného trestného rozkazu, ako i všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad, okresný súd tento svoj výrok aj primerane odôvodnil a preto odvolací súd – keďže sa s ním stotožňuje – naň v ostatných podrobnostiach len odkazuje.
Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovanej K. L. v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bolo uložený za úmyselný trestný čin) na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, odvolania obžalovanej K. L. a prokurátorky preto ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
